Nedeľa, 19.01.2020 18:12:08

Životopis Tomáša Baťu  

Autor:
Publikované: 2016-04-10 23:08:00


Životopis Tomáša Baťu

História rodiny

 

Podľa dokladov z matrík, archívov, farností, záznamov cechov, okresného archívu v Brne, archívu Národného múzea v Prahe a iných prameňov sa zistilo, že história obuvníctva v Baťovej rodine siaha až do 16. storočia.

Václav Batiů, 1580 – 1662, Želechovice

Lukáš Batiů, 1610 – 1683, Zlín, obuvník

Lukáš Batiů, 1660 – 1727, Zlín, obuvník

Martin Batia, 1691 – 1761, Zlín, obuvník

Martin Batia, 1715 – 1777, Zlín, obuvník

Šimon Batia, 1755 – 1833, Zlín, obuvník

Antonín Batia, 1802 – 1850, Zlín, obuvník

Antonín Baťa, 1844 – 1905, Zlín, obuvník

Tomáš Baťa, 1876 – 1932, Zlín, obuvník, zakladateľ firmy

Ján Antonín Baťa, 1894 – 1965, Zlín, vyučený obuvník, nevlastný brat

Tomáš Ján Baťa, nar. 1914, vyučený obuvník, syn

Thomas George Baťa, nar. 1948, Kanada, vnuk

Začiatky

 

Narodil sa 3. 4. 1876 ako tretie dieťa zo šiestich v Zlíne, v rodine obuvníka. Tomáš Baťa vytvoril podnikateľský systém, ktorý dosiahol nebývalý úspech v priebehu niekoľkých desaťročí. Začínal ako obyčajný dedinský obuvník. Neskoršie začal šiť papuče, ktoré predával po okolitých jarmokoch ako mnohí vtedajší obuvníci. Napriek vážnym problémom aj pádom, svojou remeselnou zručnosťou, húževnatosťou a hľadaním zvyšovania výroby začal postupne uplatňovať niektoré nové prvky pri výrobe ako i pri jej realizácii na trhu.

Cesty do Ameriky

 

Prvá cesta do Ameriky v r.1904:

Baťa pracoval v Lynne - stredisku obuvníckeho priemyslu ako robotník.

Druhá cesta do Ameriky v r. 1911:

Podrobne si všímal organizáciu práce a stroje, ktoré používal Ford. Zaujímal sa o podrobnosti pri pásovej výrobe áut. Po návrate domov do Zlína si dal zhotoviť podobné stroje v Nemecku a s ich pomocou zaviedol pásovú výrobu obuvi. Uplatnil i ďalšie získané organizačné poznatky a postavil tak základ pre ďalší rýchly rozvoj svojej výroby vo svojom podniku.

 

Hospodárska kríza

 

Keď sa po prvej svetovej vojne začala celosvetová recesia v národnom hospodárstve a začalo sa masové prepúšťanie robotníkov, zatvárali sa podniky, prudko rástla nezamestnanosť, došlo k zhodnoteniu československej koruny na dvojnásobok, čo spôsobilo oslabenie dopytu najmä v zahraničí. Vtedy firma stála pred závažnou otázkou: Buď zastaviť výrobu a prepustiť všetkých zamestnancov, alebo prispôsobiť výrobné náklady novým pomerom. Tomáš Baťa sa dohodol so zamestnancami, že budú robiť za polovičnú mzdu a keď znížil aj ostatné náklady a výdavky, podarilo sa mu znížiť cenu topánok takmer o polovicu. Toto sa začalo realizovať 1. 9. 1922. Podnikatelia, národohospodári, finančníci krútili nad týmto experimentom hlavou. Baťa však dokázal nielen prežiť, ale postupne zvyšovať mzdy svojim zamestnancom a rozvíjať podnik. Od roku 1924 sa začala uplatňovať technická a organizačná racionalizácia výroby – išlo o zavedenie prúdovej pásovej výroby. Vzrástla produktivita práce o 20 až 30%, zvýšil sa objem výroby o 75%, pritom počet zamestnancov vzrástol iba o 35%. Baťov ohromný úspech, ktorým neskôr zdesaťnásobil rozsah svojho obchodu počas obdobia rokov 1922–1929, bol výsledkom jeho podnikateľských inovácii a hlbokej viery vo svoj úspech. Práve v tomto ťažkom období sa prejavila jeho sila, tvrdohlavosť a nesmierna pracovitosť.

Letecké nešťastie

 

Tomáš Baťa mal naplánovanú cestu do Švajčiarska, kde mal otvoriť novú továreň. V dobe odletu bola hustá hmla. Aj keď pilot Jindřich Brouček odmietal za takýchto podmienok odštartovať. Baťova tvrdohlavosť sa opäť prejavila a rozhodol, že sa poletí.

Nejednalo sa o ukvapené rozhodnutie. Ešte pred štartom si vraj nechal zistiť, ako ďaleko sa hmla nachádza a či sa z jej dosahu čoskoro po štarte dostanú. Všetko údajne nasvedčovalo tomu, že sa jedná o lokálnu nepriazeň počasia. Pravdepodobne pilot v hmle neodhadol výšku a kolmo narazil do zeme. Obaja boli na mieste mŕtvi. Tomáš Baťa sedel v okamihu nárazu na mieste pilota a nebol ani pripútaný. Osud pretrhol niť jeho života. Stalo sa tak 12. 7. 1932, kedy tragicky zahynul neďaleko Zlína, v Otrokoviciach.

Baťov systém riadenia

Hlavné princípy Baťovho systému

- Osobná zodpovednosť za vykonanú prácu

- Pocit hrdosti a príslušnosti k podniku

- Samospráva a účasť pracovníkov na zisku podniku

- Pozornosť ku mladej generácii a permanentné vzdelávanie

- Nákup základných surovín priamo od výrobcu a nakupovalo sa vtedy, keď to bolo cenovo najvýhodnejšie

- Predaj obuvi sa realizoval vo vlastných predajniach, teda bez sprostredkovateľov (obchodníkov), aby zbytočne nenavyšovali cenu pre zákazníka

- Na vedúce posty sa neprijímali ľudia zvonku, ale len vlastní „odchovanci“ – napr. po absolvovaní 3-ročnej praxe mohli úspešní uchádzači postúpiť na funkcie účtovník, majster, vedúci dielne, nákupca a pod.

Plánovanie

 

Základom rozvoja podniku boli polročné plány, zostavené na zimnú a letnú sezónu. Sezóna jar – leto zahŕňa mesiace marec až august, jeseň – zima september až február. Výsledkom plánovania bolo prepojenie výroby a predaja. Potom sa polročný plán rozpracoval na týždenné plány. Úlohou kalkulačného oddelenia bolo detailne vypracovať týždenné pracovné plány pre jednotlivé oddelenia až na úroveň dielní. Týždenný plán sa skladal z čiastkových denných plánov, ktoré predpisovali plánovaný denný objem výroby každej dielni. Pracovný rok Baťových závodov pozostával z 253 pracovných dní, pre ktoré spracovalo rozpočtové oddelenie 253 denných plánov.

Nákup surovín

O nákup sa staralo nákupné oddelenie, ktoré bolo rozdelené na 19 takmer samostatných pododdelení, každé s vlastným účtovníctvom. Tieto mali nakupovať za ceny nižšie, ako predpokladali kalkulácie. Ak nakúpili drahšie, hradili rozdiel zo svojho konta. Nákup surovín v zahraničí obstarávali vlastní zriadenci priamo na mieste. Odstánil sa tým zisk rôznych priekupníkov, ktorí značne zaťažovali výrobu. Najdôležitejšie suroviny pre výrobu boli kaučuk, textílie a hlavne kože.

Výroba

 

Ešte pred výrobou, museli byť jednotlivé dielce dopravené do dielní. V každej budove bol pracovník, ktorý sa staral o prijímanie a vydávanie materiálu. Ukladal jednotlivé dielce do priehradok a starostlivo ich zapisoval. Takéto komponenty boli do dielní rozvážané lanovou dráhou, ktorá obopínala vačšinu budov. Takto bola za niekoľko minút zásobená dielňa materiálom bez toho, aby doprava niekomu prekážala. A pretože výroba bola riadená plánmi, bolo tak možné materiál chystať dopredu a plynule ho dodávať do dielní.

 

Cenotvorba

 

Pri tvorbe ceny bolo hlavným cieľom, aby bola nižšia ako konkurenčná. Služba verejnosti sa pri tvorbe ceny prejavovala tak, že stanovená cena bola taká nízka, aby bol zisk z predaja pri 1 páre malý a uspokojivý pri veľkých 100 tisícových sériách.

 

Baťovské ceny:

 

Od roku 1922 do roku 1932 končili všetky čísla označujúce cenu obuvi deviatkou (z toho pojem – baťova cena). Zákazníkom sa tak podvedome vsugerovalo, že dostávajú tovar lacnejšie.

Účasť na zisku

 

Baťa sa nesústredil len na zavádzanie moderných metód organizácie a riadenia výroby. Úplnou novinkou bol podiel na zisku, ktorý dostávali zamestnanci podľa hospodárskych výsledkov svojich dielní. Svoj systém založil na tom, aby si každý pracovník mohol okamžite vypočítať svoj podiel na zisku, čo bolo preňho priamym stimulom k vyššej osobnej iniciatíve. Aby firma chránila svoje záujmy, každý vedúci pracovník musel vložiť na svoje osobné konto vo firemnej banke stanovený obnos peňazí, ktorý slúžil ako záloha pre prípad straty. Na zisku a strate bolo zainteresovaných približne 30 % pracovníkov. Názov „účasť na zisku“ zaviedol Baťa z propagačných dôvodov. Slogan mal budiť v zúčastnených pocit, že sú spolumajiteľmi firmy.

 

Organizácia predaja

 

O predaj produkcie sa starala predajná skupina. Predajné oddelenie zaznamenalo rozmach najprv v rokoch 1910 – 1917, kedy sa prvýkrát Baťove topánky začali predávať po celej Európe a potom po vojne. Počas vojny predajné oddelenie nemalo taký význam väčšinou kvôli vojenskej produkcii. Od prvej vlastnej predajne roku 1917 do roku 1930 sa Baťovi podarilo vytvoriť celosvetovú sieť 2 500 firemných predajní, z toho 2 000 v ČSR. Úspechy týchto predajní sa dajú zhrnúť v cene obuvi, službách zákazníkom, rovnomernej rozmiestnenosti v celej republike a kvalite. Hlavných cieľom predajnej skupiny sa stala snaha vtesnať náklady predaja (balenie, skladovanie, zásobovanie, dopravu, administratívu, reklamu, predaj, zisk) do 25 % výrobnej ceny.

Predajná skupina pozostávala:

1. Predajne a domy služieb – zabezpečovali priamy styk so zákazníkmi

2. Prenajímacie oddelenie – zabezpečovalo priestory na nové predajne

3. Tlačiareň – vyrábala tlačivá, formuláre, príručky…

4. Reklamné oddelenie – vyrábalo plagáty, inzeráty, reklamy

5. Rozpisovacie oddelenie – rozpisovalo plány dielňam

6. Sklady a expedícia – preberalo hotové výrobky, kontrolovalo kvalitu, expedovalo do predajní

7. Osobné oddelenie – staralo sa o personál predajní

 

Proces výchovy a vzdelávania v Baťovom koncerne

 

Baťa priamo nútil spolupracovníkov, aby sa vzdelávali. Vzdelanie, školenie a tréning neboli v jeho prípade tie nákladové položky, ktoré podnik znižuje prvé, keď nie sú peniaze. Vzdelanie je investícia, strategický nástroj na zlepšenie výkonu a konkurencieschopnosti v správne organizovanom podniku.

Baťova škola práce

Do Baťovej školy práce (BŠP) prichádzali mladí ľudia vo veku 14 rokov. Škola získala výbornú povesť, pretože Baťa zamestnával najlepších učiteľov a vychovávateľov a všetko, čo sa v škole učilo, malo konkrétny cieľ a praktický úžitok. V BŠP platila zásada, že práca musí byť hlavnou vyučovacou metódou. Baťa sám hovorieval: „Učme sa prácou. Skutočná práca je najlepšou metódou. Veľkým bohatstvom je vlastná skúsenosť, pretože práve ona zhodnocuje naše vedomosti. Vedomosti môžeme druhému dať, ale skúsenosti si musí každý vykúpiť vlastným potom, vlastnými mozoľmi.“ Po prijatí sa študent, v Zlíne nazývaný mladý muž alebo mladá žena, nasťahoval do internátu, kde býval počas celého štúdia. Na internátoch vládli prísne podmienky, takmer vojenská disciplína.

Mladým mužom a mladým ženám bolo zakázané prijímať podporu z domu a všetky svoje výdavky a životné potreby si hradili len z vlastných príjmov. Cez deň pracovali ako dospelí robotníci v továrni od 7.00 do 17.00 hod. s dvojhodinovou prestávkou na obed a krátky oddych. Za prácu v továrni dostávali mzdu. Každú prácu vykonávali dovtedy, pokiaľ ju dokonale nezvládli a počas školy prešli postupne celým výrobným procesom. Po skončení práce ich čakalo trojhodinové vyučovanie. Vyučovanie sa zameriavalo na praktické otázky a po ukončení štúdia bol každý absolvent pripravený na svoju prácu aj teoreticky. Podstatou výučby bola praktická ekonómia, zostavovanie rozpočtov a jazyky. Viac ako 50 % študentov BŠP sa vzdalo ešte pred jej dokončením. Avšak študenti, ktorí vydržali, opúšťali jej brány s praktickým vzdelaním a so slušnými úsporami. Väčšina z absolventov sa úspešne uplatnila v živote a mnohí z nich zastávali významné funkcie v Baťových závodoch alebo v iných oblastiach hospodárstva.

 

Tomášov - výchova budúcich riaditeľov

 

V druhej polovici tridsiatych rokov, napriek kvalitnej príprave mládeže, začal koncern pociťovať absenciu zariadenia, ktoré by bolo schopné pripravovať mladých mužov schopných zastávať najvyššie hospodárske funkcie v koncerne vrátane miest budúcich riaditeľov. Preto sa začal budovať nadštandardný stupeň výchovy, pomenovaný Tomášov na počesť zakladateľa. Tí najlepší študenti, elita žiakov BŠP, sa nazývali "Tomášovci". Koncom 30. rokov bol pre nich zriadený individuálny internát. Tomášovci boli pripravovaní pre vedúce pozície v modernom hospodárstve. Pri spoločenských stretnutiach museli chodiť v oblekoch a cylindri a v škole sa učili zvyklosti vyššej spoločnosti, cudzie jazyky, ale aj spoločenské správanie. Slávnostný odev odkladali len v továrni, kde museli pracovať rovnako ako ostatní študenti. Baťa budúcim riaditeľom hovorieval: „Ak chceme vykonať v živote veľkú prácu, musíme hľadať cesty, ako vybudovať veľkého človeka. Malý človek – malá práca, veľký človek – veľká práca.“

 

Ďalšie vzdelávanie

 

Firma Baťa intenzívne investovala do ľudských zdrojov. Pre zamestnancov organizovala viaceré kurzy a školenia. Vyučovali sa hlavne cudzie jazyky a zvyklosti zákazníkov v cudzích krajinách. Výučba jazykov bola na prednom mieste vo vzdelávacom pláne koncernu. Firma značne pociťovala nedostatok jazykovo zdatných odborníkov pre svoju neustálu expanziu. Študijný ústav T. Baťu bol založený s cieľom oboznamovať svojich pracovníkov s najnovšími poznatkami vo vedných odboroch a v praxi súvisiacich s prevádzkou koncernu. Takto mali z poslucháčov vychovať odborne zdatných vedúcich a majstrov. Pre spoločnosť platila zásada, že všetky znalosti a vedomosti sú spoločným majetkom. Preto mal každý vedúci pracovník povinnosť odovzdávať skúsenosti podriadeným. Každý pracovník musel mať za seba pripraveného náhradníka pre prípad, že by bol presunutý na zodpovednejšiu funkciu. Je obdivuhodné, aké moderné metódy sa používali v Baťových závodoch pred viac ako 80 rokmi.

 

Baťa a Slovensko

 

Princípy a metódy podnikania, riadenia, ktoré uplatňoval Tomáš Baťa sa úspešne aplikovali najmä v dvoch mestách v SR, vo Svite a v Partizánskom. V týchto dvoch mestách duch myšlienok Tomáša Baťu v zhmotnenej a viditeľnej podobe dodnes výrazne žije. Baťa na otázku, ako vybudoval podnik, odpovedal: „Úlohu, ktorú som si pred seba postavil, nebolo vybudovať podnik, ale formovať ľudí. Moja námaha smerovala k tomu, aby som zdokonalil svojich spolupracovníkov a aby sme čo najlepšie obsluhovali svojich zákazníkov, lebo na týchto pilieroch stojí celý závod. Zistil som, že najväčšie neúspechy v priemysle boli zavinené falošnými psychologickými postojmi ľudí k ich práci, k ich spolupracovníkom a k ich zákazníkom.“

 

Nástupci Tomáša Baťu

 

Ján Antonín Baťa - Nevlastný brat Tomáša Baťu.

 

Získanie podniku:

Po smrti Tomáša Baťu sa našla obálka adresovaná jeho nevlastnému bratovi Jánovi. Bolo v nej prehlásenie, podľa ktorého mu Tomáš Baťa predal všetok priemyslový a obchodný majetok. Cena bola 50 mil. Kčs (teda výrazne menej ako bola skutočná – trhová cena). Ján pripísal, že s kúpou súhlasí a podpísal sa. Keď si uvedomil, že ťažko môže uzavrieť dohodu s niekým, kto práve zomrel, pripísal ešte: „resp. kúpil som na základe ústnej dohody“

Činnosť a zásluhy:

Podnik bol v kríze (strata 70% exportu). Aby prekonal krízu zahájil výrobu iných komodít (klínové remene, gumový tovar, hračky, bicykle, umelé vlákna). Bol typickým baťovcom – schopným, vzdelaným a neúnavným. Až do núteného odchodu z vlasti venoval všetky svoje sily a schopnosti rozvoju firmy. Pod jeho vedením zaznamenala firma nebývalý rozkvet vo všetkých sférach svojej činnosti. V Brazílii vybudoval závody a mestá Mariapolis, Batatuba, Bataypara, Batatussu. Zomrel v Brazílii v roku 1965.

Tomáš Ján Baťa -  Syn Tomáša Baťu.

 

Obchodnú akadémiu vyštudoval v Uherskom Hradišti. Vysokoškolské vzdelanie získal vo Švajčiarsku a v Anglicku. V čase smrti otca mal 18 rokov. Namiesto neho riadil podnik nevlastný brat Tomáša Baťu (Ján Antonín Baťa). Až do smrti Jána Antonína v r. 1965 s ním viedol Tomáš Ján Baťa súdny spor o vlastníctvo akcii podniku svojho otca. Viac ako 50 rokov neúnavne pracoval, ako kedysi jeho otec, na rozvoji firmy. V Kanade vytvoril nové centrum firmy a uplatňoval svoj výrobný a podnikateľský program. Pred 20-timi rokmi dostal za svoje celoživotné dielo najvyššie kanadské štátne vyznamenanie. Postupne založil samostatné výrobné a obchodné regióny v Európe, v Severnej a Južnej Amerike, v Indii a Afrike.

 

 Thomas George Baťa -  Syn Tomáša Jána Baťu a vnuk Tomáša Baťu.

 

Prevzal podnik po Tomášovi Jánovi Baťovi. The BATA Shoe Organization má sídlo v Toronte. Vo svete má asi 45 samostatných výrobných podnikov, okolo 6500 vlastných predajní, predáva obuv vo viac ako 100 štátoch sveta a zamestnáva okolo 70000 pracovníkov. Dnes je firma Baťa najväčším výrobcom a predajcom obuvi na svete. Ročne predá 300 miliónov párov obuvi.

 

Záver

 

V mnohých oblastiach firma Baťa predbehla svoju dobu o mnoho desaťročí. Mnohé manažérske prístupy, ktoré Baťa používal, sa dnes objavujú v manažérskej literatúre ako novinky a objavy posledných rokov. Mnohé myšlienky neboli po viac ako polstoročie prezentované v takej miere ako by si táto podnikateľská osobnosť zaslúžila. Skrátka, na Tomášovi Baťovi je stále čo objavovať.

zdroj: szcpv.org,foto:google



Diskusia k článku:

Zatiaľ tu nie je žiadny príspevok.