Tí, čo trpia chronickou únavou, sú často vnímaní ako lenivci  

Autor:
Publikované: 2016-04-25 08:56:00


Chronická únava.

Tí, čo trpia chronickou únavou, sú často vnímaní ako lenivci.

Niektorí ľudia tvrdia, že aj napriek dostatku spánku pociťujú únavu. Často nejde o nič vážne. Možno stačí viac relaxovať. V tomto horšom prípade ale môže ísť o chronickú únavu. Chronický únavový syndróm je definovaný ako neustávajúca vyčerpanosť, únava po akomkoľvek oddychu po dobu viac ako šesť mesiacov. Nedá sa zmerať žiadnym vyšetrením. Lekár o nej môže uvažovať vtedy, keď sa vylúčia infekcie a vykonajú sa potrebné klinické, laboratórne a fyzikálne vyšetrenia. Zvýšená únava je i pri mnohých chorobných stavoch, napríklad pri infekciách, cukrovke, onkologických ťažkostiach, ktoré musia byť vylúčené.

Zaujímalo nás, čo môže byť príčinou chronickej únavy. „Dôvodom býva napríklad zvýšené psychické zaťaženie, potláčanie emócií, náročný a uponáhľaný životný štýl, dlhodobé prepínanie svojich síl, neustály stres. Človek nevníma, čo jeho telo potrebuje a preťaží ho po fyzickej i psychickej stránke. Existuje spôsob, ako sa naučiť pochopiť a vnímať naše telo, dopracovať sa k samotnej príčine a tým k trvalému vyliečeniu. Jednou z možností je terapia Cesta,“ vysvetlila. Chronická únava sa môže prejavovať veľkým vyčerpaním, absolútnou stratou výdrže, bolesťami hlavy, kĺbov, svalov, zväčšenými lymfatickými uzlinami, poruchami spánku, depresiami či zvýšenou podráždenosťou. Toto ochorenie neraz vyvolá vážne následky. „Ľudia sa často izolujú, cítia zo seba sklamanie, keďže už nezvládajú ani tie najbanálnejšie činnosti. Môže sa pridružiť veľmi zlá životospráva a s tým aj ochorenia, stavy podobné depresii, zhoršenie rodinných vzťahov, komunikácie v partnerstve,“ ozrejmila terapeutka.

Opýtali sme sa aj na to, či si chronickú únavu zvyknú ľudia zamieňať s iným ochorením. „Často sa na ľudí s chronickým únavovým syndrómom pozerá, že sú jednoducho leniví, vyhýbajú sa povinnostiam. Sú vnímaní ako simulanti, ktorí túžia po pozornosti. Chronická únava sa môže zameniť za depresiu, úzkostné stavy a nasadí sa psychiatrická liečba. Z vlastnej praxe poznám, že ľudia s týmto syndrómom cítia, že problémy, s ktorými sa boria, neboli odjakživa ich súčasťou. Hľadajú možnosť vyliečenia sa a to aj napriek klasifikácii neliečiteľné ochorenie. Ciele, ktoré si stanovia, nedokážu zvládnuť. Myseľ a telo z nejakého dôvodu už nerobia to, čo od nich človek vyžaduje. Títo ľudia nevedia cítiť skutočnú radosť, slobodu, tešiť sa zo života. Vďaka terapii Cesta sa dopracujeme cez vrstvy emócií k samotným príčinám ťažkostí. Je to telu prirodzený spôsob liečenia. Využíva sa už vo viac ako štyridsiatich krajinách sveta. Je to uznávaná metóda, ktorú v Holandsku preplácajú zdravotné poisťovne, používa sa pri liečbe syndrómu vyhorenia, tiež ju využívajú lekári a psychológovia na celom svete. Známa je aj v centrách liečby rakoviny. Nápomocná je aj pri problémoch so stravovaním, obezite, anorexii, v centrách alternatívnej medicíny, vo firmách ako nástroj vedomého couchingu manažmentu, v Kanade sa školí na Ministerstve spravodlivosti, v Izraeli sa vyučuje na Ministerstve školstva,“ podotkla. Ak v emočne vypätej situácii ako sú hádky, traumy, šoky, potlačíme naše pocity, bunkové receptory sa uzavrú a nie sú schopné komunikácie s ostatnými bunkami. Človeka ťažia naplno neprecítené emócie z jeho minulosti, pokiaľ sa z tela neuvoľnia v celej ich intenzite.

Ak sa spomínané emócie dlhšie nevybijú, v tomto mieste sa po čase môže vyskytnúť ochorenie alebo psychické problémy. „Cieľom terapie je dostať sa cez vrstvy pocitov k tej situácii, ktorá spôsobila uzavretie receptorov. Tým sa uvoľní spomienka na bunkovej úrovni a spúšťa sa proces uzdravovania. Liečenie začína okamžite po vyčistení koreňovej príčiny. Počet terapií je individuálny, niekedy stačí len jedno sedenie. To, ako rýchlo prebehne zmena či vyliečenie, záleží hlavne od toho, v akom stupni vnímania sa nachádzame,“ uzavrela terapeutka Marianna Dančová.

zdroj:petra kapova, foto:google



Diskusia k článku:

Zatiaľ tu nie je žiadny príspevok.